A Dunajeci monostor története
Spis sa povazuje za dôlezité územie v dejinách kartuziánov: v ohranicenom priestore rehol'a vlastnila dva klástory. Podl'a historikov kartúza pri Lechnici vznikla vd'aka politickym nepokojom v XIV. storocí, ale póznámé aj hypotézu, podl'a ktorej Cerveny Klástor sa stal prvou pol&...
Elmentve itt :
| Szerző: | |
|---|---|
| Testületi szerző: | |
| Dokumentumtípus: | Könyv része |
| Megjelent: |
2017
|
| Sorozat: | Középkortörténeti tanulmányok
9 |
| Kulcsszavak: | Egyháztörténet - keresztény - középkor, Dunajec |
| Online Access: | http://acta.bibl.u-szeged.hu/65396 |
| Tartalmi kivonat: | Spis sa povazuje za dôlezité územie v dejinách kartuziánov: v ohranicenom priestore rehol'a vlastnila dva klástory. Podl'a historikov kartúza pri Lechnici vznikla vd'aka politickym nepokojom v XIV. storocí, ale póznámé aj hypotézu, podl'a ktorej Cerveny Klástor sa stal prvou pol'skou kartúzou. Dejinypánov z Lomnice a pánov z Hrhova sú spojené so vznikom tejto cirkevnej institúcie. Stúdia sa zaoberá s okolnost'ami, ktoré viedli к zalozeniu klástora, riez s dejinami spomínanych rodín. Archív kartuziánskych klástorov je vel'mi vzácny: listiny sú mimoriadne dôlezitymi pramenmi dejín Spisa. Fundátorom klástora sa stal magister Kokos. Jeden z jeho familiárov zavrazdil clena súperiacej rodiny. Za trést okrem iného musel zalozit" a podporit' niekol'ko klástorov. Nepoznáme zakladaciu listinu, ale na základe existujúcich premenov môzeme povedat', ze magister Kokos bol iniciátorom fundácie a v pozadí celého aktu môzeme sledovat" Karola I. Vd'aka archívu tunajsích kartuziánov — ktory sa zachoval len ciastocne, napriek tomu je najvyznamnejsí medzi uhorskymi kartúzami —, na príklade Cerveného Klástora môzeme sledovat" európske dejiny rehole na domácej pôde: vznik dvojifych hraníc, inovácie, vz^ah s ostatnymi klástormi, vizitácie, pastorizacná cinnost', ale aj zánik jednotlivych domov. |
|---|---|
| Terjedelem/Fizikai jellemzők: | 183-197 |
| ISBN: | 978-963-315-347-5 |